VIA DOLOROSSA (KRÍŽOVÁ CESTA)

Predstavujem Vám súbor obrazov, ktoré som namaľovala presne na prelome tisícročí v rokoch 2000 – 2001. Bolo to v čase, keď sme prežívali našu vlastnú krížovú cestu: dcére Kataríne sa po operácii slepého čreva vykrivila chrbtica v krížovej časti (22 stupňov). V ďalšom roku sa ešte viac „posunula“ – na 52 stupňov. Pre nás to bola výzva urobiť niečo, čo presahuje človeka. Predovšetkým sme pochopili, že táto udalosť bola pre nás cestou k Stvoriteľovi, cestou k viere. Dovtedy sme takto neuvažovali, ani nežili. Dcérin handicap bol pre nás ľudskou Golgotou. Pocítila som silnú potrebu „vymaľovať“ si túto cestu a pozastaviť sa na jej jednotlivých zastaveniach. A pochopiť, že ak utekáme pred Bohom, dohoní nás práve na krížnych cestách… Keďže v súčasnosti prežívame pôstne veľkonočné obdobie, nedá mi (tak ako každý rok), „neprevetrať“ patinu 16-ročných dielok vyznania a poznania. A zároveň ponúknuť dnešnému uponáhľanému človeku možnosť zastaviť sa na „ZASTÁVKE ZDRAVÍČKO“ a ponoriť sa do hĺbky myšlienok spásy človeka. Po svojej vnútornej premene som bola „odmenená“ aj tvorbou poézie.
Ponúkam jednu báseň s motívom veľkonočných udalostí.

NECÍTIM, NEPOČUJEM, NEVIDÍM…

Ježišu, jemne mi vtláčaš na čelo
pečať večnosti a hovoríš potichu:
Memento mori!
Necítim. Nahlas kráčam po svete,
ktorý je chorý.

Ježišu, pozývaš ma do prachu
nekonečnej púšte a hovoríš nahlas:
           Poď sa Bohu koriť!
Nepočujem. Ticho sa túlam po svete,
čo sľubuje hory-doly.

Ježišu, otváraš mi nebo na chvíľu
na pozemskej púti a nadšene hovoríš:
           Toto sú Otcove dvory!
Nevidím. Slepo blúdim po svete,
kt
orý má iné vzory.

Ježišu, prosíš ma o kvapku vody
z obecnej studne 
a na oplátku ponúkaš:
           Živá voda nový život splodí!
Nechápem. Smädná sa trápim vo svete,
ktorý vyprahnuto horí.

Ježišu, chceš ma láskavo uzdraviť
na tele i na duši a presvedčivo naliehaš:
           Hriech je plodom chorých.
Nepotrebujem. Nemocná sa motám po svete,
ktorý nevie okovy zboriť.

Ježišu, dávaš mi svoje Telo a Krv
pre moje spasenie a s láskou vyznávaš:
           Ľúbim ťa bez úmory!
Nie som hodná, Tebou milovaná,
vznášať sa po svete, ktorý si z lásky stvoril.

A tak sa potichu, v potu tvári,
s prosbou v srdci, pokorou v duši, hlavou na hrudi
pred Tvojím krížom 
k o r í m.